FOTOGRAFIA

Veľa ľudí okolo mňa sa ma pýta/lo na otázku: “Čo je fotografia? Predsa dnes každý fotí. Aj ja si kúpim fotoaparát a budem fotiť.”

Nikdy som nechcel a nevedel odpovedať na túto otázku.

Našiel som si čas, kedy to objasním - stručne (možno časom sa ešte vyjadrím).

Áno. Fotenie už je v dnešnej dobe premnožené už len tým, aké možnosti im otvárajú smartfón-y, nie to zrkadlovky.  Musím uznať že je to tak. Doba sa stále posúva ďalej a jedinec alebo skupina ľudí ju nezastaví. Už len keď sa do popredia dostali digitálne zrkadlovky a pomaly ľudia zabúdajú na to, kde sú jej korene, keď na jednu fotografiu pred 100 rokmi potrebovali týždeň na to, aby videli výsledok ich práce. Po týždni zistili či sa fotografia vydarila, alebo s prepáčením, bola na piču. A odznova.

Ostávam pri tom. Keď si všetky tieto okolnosti zoberem na seba, snažím sa čo najviac vyťažiť z fotografie, aby nebola ladená štýlom: odfotím, je, bude, koniec, odovzdávam. Snažím sa jej venovať maximum svojho času, aby bol zákazník spokojný, ktorému to odovzdávam. Či je spokojný sa nedozviem. Nevidím do jeho vnútra. 

Fotografiu vnímam ako jednu z foriem vizuálneho umenia, cez ktorú môžem realizovať svoje myšlienky, ktoré sa utvárajú v hlave a svoje pocity. Nezáleží mi na tom, či je to abstraktná fotografia, inscenovaná fotografia, reportáž, dokumentárna atď. Všetko berem na jednu rovinu. Fotografia tvorí nové možnosti a snažím sa priniesť nový pohľad na fotografiu a tak z nej spraviť niečo výnimočné z pomedzi ostatné. Otvára nové možnosti prezentovania sa. Každá fotka, ktorú odfotím a vyberiem, mi je rovnocenná s ostatnými.

Je to ťažká otázka a samozrejme ťažká cesta. Ako keby sa spýtate maliara, prečo štetcom nakreslil čiaru nerovnomerne a nie vertikálne. A tak to skúsim odôvodniť iba vetou: 

“Robíme len to, čo vidíte. Robíme to tak, ako cítime”. 

A tým sa budeme riadiť vo Filthy Monkeys. Či už je to videoprodukcia, fotografia, hudba, event-y, oblečenie, grafika. To všetko ponúkame. To je pre mňa umenie a časť mňa. Nezaujímajú ma závistliví ľudia, ktorí sa tomu tiež venujú roky. Treba prísť na to, ako to robiť a byť s tým spokojný. A dobre. Aby bol každý spokojný. Ale zas tu vzniká otázka: “Aby bol každý spokojný?”

Vždy tu budú ľudia, ktorí sa tiež venujú sfére umenia ale nedokážu to. Prečo? Pretože nevedia ako na to. Hejteri sa budú sunúť k Vám z každej strany. A narážam na to čo som spomínal. Závistilosť. A ešte jedna vec, ktorú som spomínal v zátvorke hore, možno sa ešte vyjadrím.

Nezabúdam na to, ako to všetko vzniklo. Ako Gramo Rokkaz sa vyjadril v skladbe: “Ťaháme rap späť ku koreňom”. Na to nemôžeme len tak zabudnúť.

Všetci sme len nádoby naplnené vlastným egom. Netreba ale zabúdať na jednu vec - ľudskosť.